"Býk je nebezpečný spredu, kôň zozadu, ale hlupák zo všetkých strán!"

Výstižný výrok neznámeho autora aktuálny aj pre dianie v našom plemene, len by som možno zmiernil  a tých, deformujú mienku o našom plemene, ako aj plemeno samotné by som nazval nerozumnými, hoci tí, ktorí to robia vedome by si možno aj to pomenovanie hlupák, spokojne zaslúžili.

obrázok ako paródia na novo tvoriace sa plemeno, ktoré nemá s aziatmi takmer nič spoločné. V pozadí obrázky netypckých predstaviteľov plemena.

Neberúc ohľad na možné negatívne ohlasy sa teraz pokúsim viac priblížiť aziatov, známych ako SAO / stredoázijský ovčiak / na základe faktov, ktoré sú v rámci nášho plemena všeobecne známe a pre každého kto má záujem aj dostupné. Spravím tak hoci je isté, že táto téma bude zase akýmsi  červeným súknom pre tých, ktorí reálne argumenty budú ako vždy z princípu odmietať.  Verím však, že sa k prečítaniu tohto blogu dostanú aj ľudia nezaťažení svojimi chovateľskými aktivitami  a postojmi k nášmu plemenu, ktoré nie sú správne. A tiež by som chcel veriť, že bude aspoň trochu prínosom pre začiatočníkov a laikov, ktorých sa rozhodujú zadovážiť si práve jedinca , ktorého pôvod je v Strednej Ázii. Čo mám teda na srdci a čo ma viedlo k napísaniu týchto riadkov? V prvom rade údiv nad tým ako si niektorí chovatelia a to žiaľ aj dlhoroční naše plemeno interpretujú a čo všetko sa pokúšajú zakryť do tých známych alibistických viet, že je každého osobná vec akých jedincov v rámci nášho plemena chová, vlastní, alebo propaguje, lebo aziat sa vyskytuje vo viacerých typoch, čo predkladajú ako dôkaz správnosti ich pohľadu.  V skutočnosti je to však inak, lebo pravdou síce je, že aziat sa vyskytuje vo viacerých konštitučných typoch s rôznymi typmi hláv, ale sú isté zásady, ktoré doslova musia platiť, ak teda budeme hovoriť o aziatoch, alebo ak chcete o SAO a nie o inom vymyslenom novom plemene. A  ktorých zásad sa to týka?  To nie je až tak zložité, pretože tie hlavné zásady sú jednak pomenované v štandarde a tiež sa o najdôležitejších požiadavkách na správnych jedincov pre naše plemeno dozvedáme od ľudí najkompetentnejších a to od odborníkov  a chovateľov aziatov z krajiny pôvodu – Strednej Ázie. Neexistujú správne typy, vážiace okolo 100kg a tak isto  100cm nie je výškou, ktorá nášmu plemenu náleží. Ak Vám toto bude niekto niekedy tvrdiť tak vedzte, že takéto miery existujú iba v niečích mylných predstavách.  A reálne neexistujú ani miery, ktoré by sa týmto vymysleným mieram približovali. Skôr ako budem postupne pridávať fakty, ktoré moja slová potvrdia, poukážem na skutočnosť, ktorú tak často a radi niektorí jednoducho ignorujú.

Aziat je v prvom rade pes vyšľachtený na každodennú neľahkú prácu v rôznych ťažkých klimatických podmienkach a k tomu musí mať nevyhnutne zodpovedajúce povahové a tiež exteriérové vlastnosti.

Albert - šampión Turkménska

Naozaj si niekto môže myslieť, že národy, ktoré toto úžasné plemeno počas tisícročí šľachtili, nevedeli o tom, že príliš ťažké a obrovské monštrá by si svoju prácu nezastali?  Žiadne zázračné miery, aby niekoho ohurovali, žiadne hrubé laby s obvodom 20cm, žiadne úľavy pre požiadavky na charakter. Vyšľachtili presne také plemeno  aké potrebovali a ktoré bolo schopné existovať a pracovať v prostredí, v ktorom by iné plemená prežili pri takej záťaži ako aziati  len veľmi ťažko. V nasledujúcich riadkoch uvediem dokazujúce fakty o správnych a najčastejších mierach aziatov.

 

Akbara - absolútne plochý stop

 Fakty:  

 1) Štandard

Súčasný štandard udáva nasledovné miery:  Psy minimálna výška 70 cm, váha minimum 50kg. Suky minimálna výška 65 cm váha minimum 40kg.

Štandard je z roku 2010 a v starých štandardoch SAO, ale aj v štandarde Turkménskeho / stredoázijského / vlkodava / sú hodnoty ešte nižšie.

Niekto by mohol namietať, že v štandarde sú udávané minimálne hranice a vrchná je teda neobmedzená, avšak v turkménskej publikácii Turkménsky alabaj je už dodatok s názvom  Žiaduce miery psa,kde sa udáva kohútiková výška 74 cm. Sú tam aj iné miery, ale toto je pre nás v súvislosti s témou najpožadovanejšia informácia. Teda žiadne miery typické skôr pre osla, ale len skromných 74 cm.Samozrejme neznamená to, že by psy v SÁ neboli aj vyššie, ale práve táto výška je udávaná ako žiaduca a túto skutočnosť budú dokumentovať aj nasledovné informácie.

2) Reálne hodnoty namerané v krajinách pôvodu: 

Profesor Labunskij pri svojich poznávacích cestách v Turkménsku a Tadžikistane udáva nasledovné hodnoty:

Priemerná výška 68 cm (od 62 do 73 cm)

Priemerný obvod laby 13 cm (od 12 do 15 cm)

Profesor Labunskij spomína aj psov s výškou okolo 75 cm a jedného psa menom Kara- Kelle s výškou 81 cm, ten mal obvod laby 14, 5 cm. Jeho majiteľom bol  Nurjagdyev, ktorý vlastnil tiež psa s obvodom laby 15, 5 cm. Mimochodom ani starý Akguš nemal väčší obvod laby ako 15 cm. Profesor Pilščikov udáva nasledovné miery psov v Kazachstane – Kohútikova výška 65 – 74 cm a obvod láb 13 -14 cm.

V publikácii o psoch nášho plemena píše o turkménskych psoch Farida Bolkunova, Kjarizov a Gorochov sa tiež hovorí o výškach okolo 75 – 76 cm a tiež váhe 56 kg.  Sú psy aj vyššie a ťažšie, ale výšky a váhy s číselnou hodnotou 100  absentujú a samozrejme aj im podobné. A tak je tomu aj v Tadžikistane, Uzbekistane a tiež v Afganistane.  Čierny Jekemen, Biely Jekemen a mnohí ďalší mali normálne miery, typické pre aziatov a neboli to žiadni giganti, ich výška bola okolo 75 cm, obvod láb 14-15 cm.  A o mnohých šampiónoch posledných rokoch by sa dalo dokonca povedať, že boli suchej konštitúcie.  Podobné miery, ktoré som tu uviedol       

 Poznáme aj od profesorov Massona a Mazoreva a ja len dúfam, že si nikto nedovolí spochybniť mená, ktoré sú v rámci nášho plemena nespornými autoritami. Kto, kde a kedy zaznamenal v Strednej Ázii         psov s tými zázračnými mierami a váhami, ktoré by radi podaktorí u aziatov videli?

Kazachstan

            

  3/ Slávne mená šampiónov a legendárnych psov Strednej Ázie.

                       Uvádzam  niektoré mená slávnych šampiónov a legendárnych psov SÁ a pridávam informáciu, že žiaden z menovaných aziatov neatakoval váhu a kohútikovú výšku, ktoré by sa približovali k magickým vysokým  hodnotám Kule, Biely Jekemen, Čierny Jekemen, Kara-Kelle, Ryžij Eľbars, Eľbars, Biely Medveď, Džellad, Šer, Gjozigara, Akguš,Tochmet, Kjor Gaplan, Gonurdža, Alar, Alaman, Gonurchan, Arvana, Karagjoz, Aľbert, Eldyz, Poľvon, Kokki, Babur,Gaplan, Krasnyj Gaplan,Berkut, Menek, Pelen, Kajtmaz , Sakar, Alač a mnohí ďalší, ktorých vymenovanie je príliš zdĺhavé. Medzi nimi mnoho potomkov tu uvedených psov odchovaných už v Rusku,  na Ukrajine, alebo iných krajinách.  A tak isto títo potomkovia v chovateľskej stanici Kara-Kelle, Karavan Iti, alebo iných chovateľských staniciach, vynikali najmä svojím typom zodpovedajúcim psom SÁ a nie nadmernými hodnotami  výšky, alebo váhy.

Pes Kjarizova

Skúsme teda porovnať argumenty s chovateľmi, alebo majiteľmi, ktorí majú doteraz predstavu o tom, že aj príliš ťažké a vysoké psy nášho plemena patria k typickým  predstaviteľom aziatov. Samozrejme ak je vôbec čo porovnávať, lebo neverím, že by bol niekto schopný poukázať na viacerých jedincov, že aziati s váhou jatočného býčka a výškou oslíka sú v plemene bežným javom. Iste, Rusko je veľkou krajinou a Ukrajina tiež, takže sa nemôžeme čudovať, že niektorí chovatelia vsadili na kartu, čím väčší, čím ťažší je to, čo je dobré a to hlavne preto, lebo takéto psy sú pre zákazníkov, často laikov atraktívne. Ubezpečujem však, že väčšina takýchto psov nemá s aziatom už nič spoločné, hoci by boli pre niekoho najatraktívnejšími na celom svete. Ak niekto chce nech si chová novo tvoriace sa neidentifikovateľné plemeno, takýmto aktivitám sa zabrániť nedá. V každom prípade by však bolo čestné, aby tieto psy nikto neprezentoval ako typické psy Strednej Ázie, lebo takými určite nie sú. A výstavy, prosím, do toho nepleťte, tie už dávno ukázali, že sú o všetkom možnom len o správnom pohľade na aziatov, nie. Veď medzi aziatmi sa dokázal na Európskej výstave v Rakúsku, ale aj na Svetovej v Taliansku presadiť kaukazský vlkodav, keď sa stal Európskym víťazom a vyhral svoju triedu na Svetovej výstave v Miláne. Myslím, že tento fakt hovorí za všetko.

Krásna hlava

                   Existuje však ešte jeden veľmi vážny faktor negatívne ovplyvňujúci naše plemeno a tým je nerešpektovanie charakteru plemena. To je pre plemeno ešte väčším problémom, pretože keď niekto rozpráva báchorky o nadmerných mierach, síce zavádza, ale nenapácha toľko škody, ako tí, ktorí nerešpektujú danosti plemena a pretvárajú si ho na svoj obraz. Najčastejšie na cvičiskách za výdatnej podpory figurantov. U nášho plemena je nutné si uvedomiť, že bolo tisícmi rokmi formované národmi Strednej Ázie a samotnou prírodou. Nadobudlo isté povahové vlastnosti, ktoré sa stali ich neoddeliteľnou súčasťou a nasilu meniť charakter týchto psov má neraz nepríjemné následky pre majiteľov, ale aj okolie, nehovoriac o tom, že prístupom ako ku služobným plemenám sa ničí u aziatov to, v čom vynikajú nad ostatnými plemenami a čo je u nich jedinečné. Je to schopnosť samostatného rozhodovanie v krízovej situácii. Nikto ich nikdy neučil, kedy a ako majú chrániť zverený majetok pastierov v podobe kočujúcich stád. Nikto im nikdy neukazoval, pozri tu, tu zostaneš a budeš strážiť tento vyhradený priestor. Sami si určujú hranice svojho teritória a to nemusí byť vyznačené žiadnym plotom, alebo ohradou. Majú neuveriteľné teritoriálne cítenie a miestni obyvatelia ich nikdy voči človeku nedráždia. Žiaľ v mnohých iných krajinách vrátane nášho Slovenska a susednej ČR to býva inak. Mať aziata je aj o zodpovednosti, to si mnohí, ktorí si ho pretvárajú podľa seba a potrebujú si vyhojiť ego, alebo komplexy vôbec neuvedomujú. Skúsenosti s figurantmi a dráždením už podaktorí máme ešte z 90. rokov, keď sme robili bonitáciu v štýle ruskom Dossafe / obdoba nášho Zväzarmu /. V tej dobe boli pohryznutia aziatom pomerne častým javom, dokonca boli na výstavách pohryzení aj majitelia predvádzaných jedincov. Som presvedčený o tom, že to bol dôsledok prípravy na vtedajšiu bonitáciu, ktorá obsahovala útok figuranta priamo na psa. Žiaľ, v tej dobe som to pokladal aj ja za prospešné a mal na tom svoj diel, že sme skúšky povahy takto robili.

Turkmén

Časom po získaní bližších poznatkov o aziatoch ako aj na základe osobných skúseností som pochopil, že to bol absolútny nezmysel takýmto spôsobom vstupovať do psychiky aziata. Nebudem tu rozpisovať mnohé pomerne dramatické strety ľudí s aziatmi, ale môžem skonštatovať, že dráždiť aziatov a nabudzovať na ľudí je obrovským rizikom., ktoré sa môže vypomstiť.  Je pravda, že sa môže a aj používa na stráženie, ale učiť ho k tomu netreba, je to jeho prirodzená vlastnosť a ak na to, aby ustrážil svoje teritórium nemá, tak žiadnym nabudzovaním na cvičiskách ho k tomu neprinútite, maximálne tak môžete z neho spraviť asociálneho a nevyspytateľného psychopata. Aziat by mal byť v prvom  rade ovládateľný, to je alfa a omega, vedieť ho privolať za každých okolností. Netreba mu výcvik – sadni, ľahni, vstaň a podobne, ale musí vedieť prísť na zavolanie. Samozrejme, predpokladá sa bežná socializácia, ale to je  tak asi v základe všetko. Farida Bolkunova neraz na seminároch zdôraznila, že aziat nie je služobným psom a kto chce služobného psa mať, nech si zadováži plemeno iné. Čo myslíte prečo sa v Strednej Ázii a v niektorých bývalých krajinách Sovietskeho zväzu konajú šampionáty, ktorých víťazi sa stávajú legendami v plemene? A sú to šampionáty a turnaje, kde aziati zadržiavajú figurantov, alebo v cvičení aké absolvujú služobné psy?

Takto overujú povahy

Samozrejme, že nie, lebo tomuto plemenu to nenáleží. Na druhej strane bojujú v športovom zápase kde dokazujú akým spôsobom sa vyrovnávajú v boji s vlkmi a inými dravcami. Tam ukazujú psy svoje pravé charaktery. U nás sú takéto turnaje zakázané, ale to neznamená, že ich treba nahradzovať nabudzovaním aziatov voči ľuďom. Veľmi často sa k povahám aziatov vyjadrujú na cvičiskách skúsení  kynológovia, ktorí stanovujú, či má daný jedinec povahu dobrú, alebo nie a to väčšinou po aktivitách figuranta. Tu však nastáva problém, lebo títo špecialisti- kynológovia majú skúsenosť hlavne so služobnými psami a aziatom nerozumejú. Netvrdím samozrejme, že všetci, ale ak by rozumeli, nesnažili by sa učiť aziata hrýzť na rukáv, alebo dokonca robiť zadržanie. Za tých viac ako 20 rokov som mal veľa aziatov a to niekedy aj pomerne ostrých a neviem si predstaviť, že by si niekto len tak dovolil vstúpiť k nám do dvora bez ohlásenia a to s výnimkou prvého môjho psa Kerima, som nikdy nechodil so psami na cvičisko a k tomu, aby mi ustrážili majetok som ani nikdy nepotreboval  žiadneho nabudzovateľa – figuranta. Samozrejme nie sú všetky jedince povahovo rovnaké, ale aj ten miernejšej povahy vie svoje teritórium ustrážiť.  Na rôznych kynologických podujatiach určených pre naše plemeno sa veselo dráždia naši aziati, majitelia behajú s nimi medzi balónikmi, utekajú proti fúriku, nechajú sa prepadávať v lese figurantom, ktorý je v úlohe zlodeja, alebo iného gaunera. A málokto si uvedomuje, že je to všetko umelé a tiež, že aziat to môže tak aj vnímať. Prečo sa za každú cenu snaží niekto vtláčať našim aziatom  čo nie je pre nich prirodzené? Čo myslíte ak by sa aj prejavoval  niektorý z aziatov tak, že by nevynikal strážením, ale bol by výborným bojovníkom, ktorý by vedel zdolať ťažkých protivníkov, nebál by sa, bol by odolný voči bolesti, bol by to dôvod na jeho zatratenie zo strany majiteľa? V Strednej Ázii určite nie, v našich končinách by špecialisti kynológovia služobných plemien spokojne označili takýto charakter za nevyhovujúci. Dajme našim aziatom čo im patrí, berme do úvahy ich charakterové vlastnosti zo všetkými plusmi a negatívami  a hlavne nepretvárajme nič, čo je dané. Ani zo slovenského čuvača nikto nerobí služobného psa, ani z poľovníckeho psa nikto nerobí strážneho psa a ani z mastifa nikto dostihového. Aljašského malamuta neposielame do nôr, aby ulovil líšku, alebo jazveca,čínskeho naháča nezapriahame do saní, basenžiho neučíme štekať. Tak prečo nás láka s našim aziatom robiť stopy, aportovať, zadržiavať figurantov, keď mu to zjavne nenáleží? Prečítajte si malý úryvok ako reagujú aziati v Strednej Ázii pri príchode cudzieho človeka ku stádu, ktoré strážia. Pastierovi stačilo jedno zavolanie k tomu, aby aziati  zostali ako prikovaní . Potom jednoducho podišli, oňuchali ma a stratili akýkoľvek záujem, ale neprestávali ma sledovať, nespúšťali ma so svojho zorného uhlu do momentu, kým som neopustil hranice zóny  za ktorú niesli zodpovednosť.

Veľký by bol, ale aziat rozhodne nie

A to je celý princíp správania sa aziatov pri ochrane a neverím tomu, že by si dovolil ten cudzinec nasilu prekračovať ich teritórium. A v tom je aj zmysel ich ochrany, lebo v žiadnom prípade nie je žiaduce, aby zahryzli každého kto sa pri stáde objaví. Kontrolujú situáciu, nemajú záujem nikoho zožrať, nikto im nenavodzuje situácie s figurantmi, aby si pastier, alebo majiteľ overil, či si jeho aziat svoje teritórium ustráži. Každý normálny aziat to dokáže. Jeden razantnejšie iný menej. Vedia však ako majú reagovať a gašparkovanie na cvičiskách a rôznych podujatiach im  viac správneho charakteru nepridá.

: